4000 pred n. l. Sumeri už mali presnú predstavu o svetových stranách

3379 15. Február pred n. l. Prvá písomná zmienka Mayov o zatmení Mesiaca

2700 – 2400 pred n. l. Egypťania využívali k orientácii na oblohe pyramídy

2296 pred n. l Záznamy v čínskom katalógu o pozorovaných kométach

2200 pred n. l Číňania mali predstavu o ekliptike a poznali 5 „blúdivých hviezd“, rozdelili oblohu do súhvezdí, ktoré sa zachovali dodnes a mali preštudovaný pohyb Slnka aj mesiaca

2000 pred n. l. Číňania poznajú pohyb Slnka a Mesiaca tak dokonale, že predpovedajú ich zatmenia

1900 pred n. l. Z tohto obdobia pochádza monumentálna kamenná stavba Stonehenge pri Salisbury v juhozápadnom Anglicku

763 15. Jún pred n. l Najstaršie spoľahlivo datované pozorovanie úplného zatmenia Slnka v Mezopotánii

700 pred n. l. Babylončania objavili periodicitu zatmení Slnka – saros, vznikla najstaršia známa učebnica astronómie Mul Apin

6 storočie pred n. l. V snahe spresniť kalendár v Mezopotámii zaviedli priestupný mesiac, ktorý vyrovnával rozdiel medzi používanou dĺžkou roka 360 dní a skutočnou 365,25 dní, prudký rozvoj Gréckej astronómie

603 18. Máj pred n. l. Táles z Milétu pozoroval úplne zatmenie Slnka a úspešne predpokladal jeho opakovanie, domnieval sa, že hviezdy svietia svojím vlastným svetlom a Mesiac žiari odrazeným svetlom od Slnka, Zem však stále považoval za dosku plávajúcu na vode

540 pred n. l. Pytagoras vyslovil myšlienku, že Zem je guľa a pytagorec Filolaos, že Zem sa otáča okolo svojej osi

420 pred n. l. Demokritos tvrdil, že vesmír je nekonečný a je v ňom nekonečný počet svetov, mliečnu cestu vysvetlil ako súbor veľkého množstva hviezd

350 pred n. l. Ďalší rozvoj astronómie v starom Grécku a neskôr aj v celej Európe veľmi výrazne ovplyvnili myšlienky génia staroveku Aristotela, ktorý usporiadal všetky dovtedy známe poznatky do svojho geocentrického systému, pričom okolo Zeme obieha Slnko, Mesiac a vtedy 5 známych planét

200 pred n. l. V Alexandrii bolo založené vedecké stredisko Musseion, Apolónius z Pergé vynašiel astroláb

280 pred n. l. Aristarchos, jeden z najvýznamnejších Antických astronómov, ako prvý vyslovil tézu heliocentrizmu, vypočítal približnú veľkosť Slnka a Mesiaca ku pomeru so Zemou, jeho myšlienky sa však neujali vzhľadom na autoritu Aristotelovho učenia

150 pred n. l. Hipparchos, nazývaný aj otec astronómie zostrojil presnejšie meracie prístroje, vytvoril katalóg hviezd, zaviedol stupnicu určovania svietivosti objektov používanú dodnes, s presnosťou na 10% určil vzdialenosť Mesiaca od Zeme, vypočítal takmer presnú dĺžku roka na Zemi a objavil precesiu.

120 pred n. l. Klaudios Ptolemaios v diele Almagest (pôvodný názov Megalé Syntaxis, v arabčine Al magest, v latinčine Almagestum). Toto dielo pozostáva z 13 kníh, ktoré rozoberajú pohyb planét, Slnka a Mesiaca a ich zatmenia, hovorí o Ptolemaiovom geocentrickom vesmíre, mliečnej ceste, západoch a východoch Slnka, obsahuje katalóg hviezd aj so súhvezdiami a popisuje konštrukciu a používanie meracích prístrojov ako je astroláb alebo kvadrant

Základné tvrdenia Ptolemaiovej geocentrickej sústavy:
1. Zem je guľa
2. Zem je v strede nebeskej sféry;
3. Zem nevykonáva nijaký postupný pohyb
4. Všetky nebeské telesá sa pohybujú tak, že ich pozorovaný pohyb možno vysvetliť radom kruhových pohybov
5. Planéty sa pohybujú po epicykloch, ktorých stredy obiehajú okolo Zeme po väčších kružniciach – deferentoch
6. Stredy obežných epicyklov Merkúra a Venuše sa pohybujú vždy v smere Slnka, pričom obehnú okolo Zeme po deferentoch za rovnaký čas ako Slnko
7. Mars, Jupiter a Saturn vykonajú obeh po svojich epicykloch práve za jeden rok, pričom ich poloha na epicykle je orientovaná vždy tým istým smerom vzhľadom na stred epicyklu, ako je orientovaný smer Slnka od Zeme
8. Dráha Slnka a Mesiaca je vzhľadom na stred Zeme položená excentricky

829 V Bagdade bolo založené na dvore kalifa al-Mamúna astronomické observatórium, tu v rokoch 829-830 Al-Hajjaj Ibn Jusuf preložil Almagest zo sýrskeho textu

950 Abul Vefa objavil variácie v pohybe Mesiaca a arabský astronóm z Egypta Ibn Junis zostavil nové tabuľky pohybu planét na základe dvestoročných arabských pozorovaní

961 V západnom arabskom svete utvorili vysokú školu v Córdobe, na ktorej sa prednášala aj astronómia

1054 4. Júl Na observatóriu Kai-feng zaznamenal čínsky astronóm Jang Wei-T vzplanutie supernovy, ktorej pozostatkom je Krabia hmlovina a pulzar NP0532

1310 Pietro D'Abano uverejnil spis Lucidator astronomicae, v ktorom vyslovil názor, že nebeské telesá nie sú upevnené na sférach, ale že sa pohybujú voľne v priestore

1440 Mikuláš Cusanus v spise De docta ignorantia o vývojový obraz vesmíru a o riešenie problematiky konečného a nekonečného

1474 Georg von Peuerbach sa postaral o spresnenie geocentrickej svetovej sústavy aj s jeho žiakom Johannom Müllerom, ktorý krátko pôsobil aj v Bratislave

1531 Bola objavená Halleyho kométa

1543 Dielo Mikuláša Koperníka De Revolutionibus Orbium Coelestium (O obehoch nebeských sfér), ktoré popisuje Slnko a centrálnym telesom slnečnej sústavy

1572 Tycho Brahe pozoroval supernovu v súhvezdí kasiopeja a vyhlásil, že hviezdy nie sú všetky v rovnakej vzdialenosti, ale sú to objekty, ktoré sa menia a existujú v "priestore"

1574 Tadeáš Hájek z Hájku, blízky priateľ Tycha Braheho vydal spis Dialexis de Novae Stellae Apparitione o svojom pozorovaní supernovy v súhvezdí Kasiopeja

1596 Keplerové dielo Mysterium Cosmographicum, David Fabricius objavil prvú známu premennú hviezdu Mira Ceti

1600 17. Marca Propagátora Giornadana Bruna upálili v Ríme na Kvetnom námestí ako kacíra, vyhlásil, že Ježiš navštívil aj iné planéty

1603 Protestanský právnik Johann Bayer vydáva dielo Uranometria

1604 Vybuchla posledná supernova pozorovateľná na severnej pologuli

1608 Jeden flámsky výrobca okuliarov vynašiel ďalekohľad

1609 Kepler vydáva dielo Astronomia Nova. Vytvoril svoj prvý zákon o pohybe planét okolo Slnka.
Galileo zostrojil ďalekohľady, ktoré zväčšovali až 30-násobne a počas nasledujúcich mesiacov zistil, že mesačný povrch je hornatý, že Venuša má fázy, pozoroval slnečné škvrny, objavil aj navyše naznačil, že všetky hviezdy sú vlastne vzdialené slnká

1610 Galileo objavil Io, Europu, Ganymedes a Callisto v Padove a vydal dielo Sidereus Nuntius (Hviezdny Posol)

1619 Keplerové diela: Harmonices Mundi,Epitome Astromoniae Copernicanae a vyšiel jeho tretí zákon

1655 Holanďan Christiaan Huygens objavil Saturnov najväčší mesiac Titan

1666 Isaac Newton prišiel na to, že gravitačná sila je univerzálnou silou vo vesmíre

1675 Giovanni Domenico Cassiny pozoroval Saturnove prstence

1684 Newtonové dielo: De Motu (O Pohybe)

1687 Edmont Halley financuje vydanie dielo Isaaca Newtona : Philosophiae Naturalis Principia Mathematica

1696 Anglický astronóm Edmont Halley vyhlásil, že kométa pozorovaná 3-krát za sebou s periódou návratu 76 rokov je tá istá kométa, pomenovali ju po ňom a Halley správne predpovedal jej návrat v roku 1758

1728 Bola vypočítaná rýchlosť obehu Zeme okolo Slnka

1761 Rus Michael Lomonosov pozoroval Venušu pri prechode slnečným kotúčom a zistil, že má atmosféru

1781 William Herschel (Nemecko) objavil Urán a Charles Mesier vydal katalóg o hmlovinách a iných hlbinných objektoch (Messierov katalóg – objekty vzdialeného vesmíru)

1796 Francúzky matematik a fyzik Pierre Laplace sformuloval teóriu ako vznikla slnečná sústava

1801 Talian Giussepe Piazzi objavil planétku Ceres

1846 Traja astronómovia objavili Neptún a 11 dní na to jeho najväčší mesiac Triton

1867 Astronómovia Charles Wolf a Georges Rayet objavili druh veľmi horúcej hviezdy, ktorá bola pomenovaná po nich (Wolf-Rayetové hviezdy)

1905 Einstein skonštruoval rovnicu E=mc²

1915 Karl Schwarzschild vypočítal polomer čiernej diery

20rok. 20st. Arthur Eddington vyhlásil, že energia Slnka pochádza z termonukleárnych reakcií, vedci vypočítali teplotu v strede Slnka - 15 000 000 °C, v týchto rokoch sa celá obloha rozdelila na 88 súhvezdí

1930 Študent Clyde Tombaugh objavil Pluto

1957 4. Október Začiatok kozmického veku - Rusi vypustili sondu Sputnik 1

1957 3. November Rusi vypustili do kozmu prvého živého tvora- pes Lajka

1958 31. Január Explorer 1 - prvá americká sonda na orbite

1959 Január Luna 1 - prvé teleso, ktoré opustilo gravitáciu Zeme a usadilo sa na dráhe okolo Slnka

1960 Joe Kiddinger letel v balóne naplnenom héliom do výšky 30 km nad povrch Zeme

1961 12. Apríl Jurij Gagarin - prvý človek vo vesmíre vo Vostoku 1

1961 6. August German Titov - strávil na orbite celý deň vo Vostoku 2

1962 20. Február John Glenn - prvý Američan v kozme – Atlas

1963 Jún Valentina Tereškova, prvá žena vo vesmíre absolvovala vo Vostoku 6 oblety okolo Zeme

1965 18. Marec Alexej Leonov - prvý človek vo voľnom kozmickom priestore

1969 21.Júl Neil Armstrong & Edwin "Buzz" Aldrin - prvý ľudia na Mesiaci (Apollo11)

1983 24. November Raketoplán COLUMBIA vyniesol kozmickú stanicu a laboratórium Spacelab na obežnú dráhu okolo Zeme

1989 10. Marec Mohutná slnečná erupcia spôsobila geomagnetickú búrku na Zemi

1999 20. Február Plukovník armády SR, Ivan Bella sa stal prvým Slovenským kozmonautom, na jeho počesť bola roku 2001 pomenovaná planétka, objavená dvoma Slovenskými astronómami