Venuša

Planéta pomenovaná po Rímskej bohyni lásky je na pohľad krásna, no v skutočnosti je to horúce peklo žeravých plynov a drviaceho tlaku, až 90 násobne silnejšieho než na Zemi. Vrstva jedovatých plynov, z ktorých prší kyselina sírová sa tiahne približne do výšky 80 km nad povrch. Táto druhá planéta od Slnka je nazývaná aj sesterskou planétou Zeme kvôli podobnému zloženiu a rozmerom.

Predpokladá sa, že vnútorná stavba Venuše je podobná tej našej. Uprostred nájdeme tuhé jadro prevažne zo železa a niklu. Vonkajšia časť jadra má rovnaké zloženie ako vnútorná, no je kvapalného skupenstva. Nasleduje kamenný plášť a kremičitanová kôra bohatá na tektonické útvary. Venuša má na svojom povrchu stovky vulkánov. Súčasné vedomosti o geografii Venuša sú založené na dátach zo sondy Magellan.

Venušu doteraz skúmalo viac ako 20 kozmických sond. Jednou z prvých sond, ktoré pristáli na povrchu bola Venera 13 v roku 1981 a vydržala fotografovať 2 hodiny a 7 minút.