Urán

Táto planéta je pomenovaná podľa Rímskeho a Gréckého boha nebies, Urána. Typickosťou tohto joviálneho telesa je, že sa počas svojho obehu okolo centrálneho Slnka „kotúľa.“ Jeho sklon osi je 98°, čiže sa pohybuje svojím bokom. Táto pozícia je zrejme výsledkom kolízie s telesom podobnej veľkosti v dobe, keď bol ešte mladý. Každý pól je striedavo privrátený ku slnku približne 21 rokov, znamená to, že zatiaľ, čo na jednej strane je obdobie trvalého slnečného svitu a na druhej panuje totálna tma.

Urán, taktiež ako Saturn, má svoje prstence. Ich viditeľnosť je však horšia vďaka ich zloženiu a medzerami medzi jednotlivými prstencami. Modrá farba planéty je spôsobená absorpciou červeného svetla ľadovými kryštálikmi metánu, ktorý spôsobuje aj hmly v atmosfére. Preto sa nám javí ako pokojný na pohľad, no napriek tomu sa planéta čulo mení.

Základom Uránu je kamenné jadro, ktoré sa predpokladá môže byť aj ľadové. Nasleduje vrstva čpavkového ľadu, metánu a vody, ktoré obklopuje plynný vodík a hélium.

Sonda skúmajúca predposlednú planétu slnečnej sústavy bola Voyager 2 , ktorá navštívila túto planétu roku 1986. Objavila pohyby amónnych a vodných mrakov a zistila, že vyžaruje skoro toľko energie koľko príjme.