Saturn

Šiesta planéta od Slnka, prezývaná aj najkrajšia, je pomenovaná podľa boha úrody. Najzaujímavejšou a najtypickejšou vecou na Saturne sú jeho prstence. Prvý ich  zaznamenal roku 1610 Galileo Galilei ako uši na oboch stranách. Neskôr, v roku 1655, Christian Huygens ich rozlíšil na pás, ktorého vzhľad sa mení podľa polohy Saturna voči Zemi. V skutočnosti tieto prstence sú obrovským zoskupením kúskov ľadu a prachu, ktorý každý obieha planétu. Ich veľkosť sa pohybuje v rozmedzí prachového zrnka a balvanu s priemerom niekoľkých metrov. Vďaka svojmu zloženiu dobre odrážajú svetlo môžeme prstence pozorovať. Planéta pomenovaná po bohovi úrody má celkovo 7 prstencov, z čoho sú najlepšie viditeľné prstence C, B a A.

Saturn je najľahšou planétou slnečnej sústavy, je tak ľahký, že by plával aj v oceáne. Je zložený z prevažne vodíka a hélia. Atmosféra je hmlistá, predpokladá sa, že to má za následok absorbovanie ultrafialového žiarenia. Postupným vnikaním hlbšie ku jadru tejto planéty by sme prišli až na miesto, kde sa vodík dostáva do kvapalnej formy. Je to spôsobené zvyšovaním teploty a tlaku. Molekuly vodíka a héliu sú k sebe natlačené a v určitej hĺbke sa už vodík chová ako kvapalný kov. Jadro Saturnu je kamenné s hmotnosťou asi 15 krát hmotnejšie než Zem.

Ako prvá dorazila k Saturnu sonda Pioneer 11.Ďalším návštevníkom bola sonda Cassiny, ktorá odfotografovala vo februári roku 2005 Saturnové prstence a jeho pastierske mesiace ako je napríklad Pandora. Zaujímavým projektom bola sonda Cassiny-Huygens. Odštartovala v roku 1997 a stala sa prvou umelou družicou Saturna.