Mars

Štvrtá planéta od Slnka, ktorá za svoju hrdzavú farbu povrchu vďačí obsahu železných oxidov. Táto farba ľuďom kedysi pripomínala krv, preto dostala meno po bohovi vojny. Medzi najzaujímavejšie objekty krvavej planéty patrí sopka Olympus Mons, ktorá je najväčšou sopkou v Slnečnej sústave. K tejto sopke sa môže pridať aj Valles Marineris, čo je najrozsiahlejším povrchovým útvarom na Marse. Tvorí ho systém kaňonov s celkovou dĺžkou viac ako 4000 km, šírkou 700 km a hĺbkou 8 km.

Mars je asi o polovicu menšia ako naša Zem, takže schladla rýchlejšie. Tvorí ho pravdepodobne tuhé železné jadro a hrubý plášť z kremičitanových hornín, ktorý bol v minulosti zdrojom vulkanizmu na planéte.

Medzi sondy skúmajúce Mars sa môžu pripísať ako prvé sondy Viking 1 a 2 z roku 1976. Obe fotili Mars, ale aj ich mobilné časti pristáli a detekovali zložky atmosféry a pôdy. Najslávnejším výskumným zariadením na skúmanie Marsu je Mars Exploration Rover vyslaný roku 2004. Dvojica vozidiel s menami Spirit a Opportunity skúmajú detailne horniny a hľadajú dôkaz ako tekutá voda ovplyvnila minulosť Marsu.