Jupiter

Najväčšia planéta zo Slnečnej sústavy je pomenovaná podľa najvyššieho boha Jupitera, u Grékov známeho ako Zeusa. Piata planéta od Slnka má minimálny sklon osi, takže u nej ročné obdobia nenájdeme. Atmosféra Jupitera je bohatá na vodík, hélium a organické zlúčeniny ako je metán, etán, propán a acetylén. Práve tieto látky dodávajú Jupiterovým mrakom charakteristickú farbu. Stúpajúce teplé plyny a klesajúce studené podmieňujú vznik silných vetrov, ktoré sú schopné pohybovať sa aj rýchlejšie ako 400 km/h. Zaujímavým javom v počasí najväčšej planéty slnečnej sústavy  je veľká Červená škvrna. Ide o 340 ročnú búrku, ktorá sa neustále mení a rotuje s smere hodinových ručičiek.

Táto planéta je najhmotnejšou a zároveň najväčšou, z toho vyplýva, že je má malú hustotu. Uprostred sa nachádza malé jadro, pravdepodobne z kovov a hornín. Nad ním sa nachádza vodík, ktorý sa pri teplotách okolo 5 000 °C správa ako roztavený kov. Táto vrstva prechádza vrchnej vrstvy kvapalného vodíka a hélia. Za ňou nasledujú plynné skupenstvá spomínaných dvoch prvkov.

Najvýznamnejším objavom sondy Voyager 1 bola sústava Jupiterových prstencov. Jeho peknú fotku zriadila aj sonda Galileo v čase, kedy za planétou bolo Slnko.