A

Akréčny disk – plynný útvar rotujúci okolo hviezdy alebo iného telesa, ktorý bol vytiahnutý z druhej hviezdy alebo oblaku plynu
Aktívna galaxia - galaxia, ktorá vyžaruje nezvyčajné množstvo energie v širokom intervale vlnových dĺžok od rádiových až po röntgenové
Albedo – číselné vyjadrenie schopnosti telesa odrážať prijaté svetlo
Almukantarát – pomyselná kružnica na oblohe rovnobežná s obzorom
Anomália – tri druhy uhlov, ktoré sa používajú pre výpočet telesa na eliptickej dráhe, rozdeľuje sa na pravú, excentrickú a strednú
Afélium- najvzdialenejší bod na dráhe telesa, ktoré obieha okolo Slnka
Apertúra – priemer objektívnej šošovky alebo primárneho zrkadla ďalekohľadu
Apogeum – bod obežnej dráhy okolo Zeme, v ktorom je obiehajúce teleso od Zeme najďalej
Asterizmus – nápadné zoskupenie hviezd, ktoré samo o sebe nie je súhvezdie (napr. malý a veľký voz)
Astrofyzika – odbor astronómie na rozhraní s fyzikou a sústreďuje sa na fyzikálnu podstatu telies, hlavne hviezd
Astrológia – náuka, podľa ktorej sa deje na oblohe bezprostredne odrážajú v udalostiach na Zemi
Astrometria – odvetvie astronómie, ktoré sa zaoberá presnými polohami telies na oblohe
Astronómia – veda zaoberajúca sa štúdiom vesmíru, medzi najvýznamnejších starovekých astronómov patrili Gréci, Číňania, Islamisti a Egypťania
Astronomická jednotka – jednotka dĺžky, ktorá predstavuje strednú vzdialenosť Zeme od Slnka, je to 149 597 870 km, označujeme ju ako AU (astronomical unit)

B

Biely trpaslík – horúca hviezda s nízkou svietivosťou a veľmi vysokou hustotou, je to konečné štádium vývoja menšej hviezdy, trpaslík žiary vďaka zvyškovému svetlu a pomaly chladne
Bolid – veľmi jasný meteor, niekedy sprevádzaný aj vybuchnutím
Bolometer -  elektrický prístroj na meranie celkového množstva žiarenia Slnka

C

CCD kamera – citlivé zariadenie na prevod fotónov na elektrický signál
Cefeidy – významný typ vysoko premenných hviezd
Cirkumpolárna hviezda – hviezda, ktorá je tak blízko nebeskému pólu, že v danej zemepisnej šírke nikdy nazapadne
Čierna diera – záverečné štádium hviezdy, ktorej hmotnosť je taká veľká, že sa zrúti sama do seba a vytvorí tým oblasť, kde je gravitačná sila tak silná, že z nej neunikne ani svetlo, rozdeľujú sa na hviezdne čierne diery, ktoré sa utvoria po zániku hviezdy a superhmotné čierne diery, ktoré sa vytvoria spojením viacerých čiernych dier v galaktickom jadre

D

Ďalekohľad – optický prístroj na pozorovanie vzdialených objektov, základné rozdelenie – refraktor (šošovkový ďalekohľad) a reflektor (zrkladlový)
Diferenciálna rotácia – rotácia okolo vlastnej osi, kedy je rozdielna doba otočenia sa na rovníku a póloch
Dopplerov efekt – zmena vlnovej dĺžky elektromagnetického žiarenia, ktorého zdroj sa pohybuje vzhľadom na pozorovateľa, spektrálne čiary, ktoré sa približujú ku krátkovlnnému koncu spektra sa dostávajú do modrého posunu a k dlhovlnnému koncu do červeného
Družica (umelá) – objekt na obežnej dráhe okolo nebeského telesa, označenie vesmírna či kozmická sonda zasa označuje teleso, ktoré sa pohybuje v mimozemskom priestore, pričom nemusí byť družicou
Dvojhviezda – dve, či viac hviezd, ktoré spolu nejakým spôsobom súvisia, rozdeľujeme ich na fyzické (hviezdy gravitačne na seba viazané), optické (na oblohe sa náhodne premietajú vedľa seba), vizuálne (dvojhviezdy, ktoré sa dajú rozlíšiť voľným okom alebo ďalekohľadom), zákrytové a spektroskopické

E

Efemeridy – vypočítané budúce polohy, jasnosti či premeny nebeských telies
Ekliptika – zdanlivá dráha Slnka v priebehu roka po oblohe, pretína nebeský rovník v dvoch bodoch (jarný a jesenný bod) a 13 súhvezdí
Elektromagnetické žiarenie – prúd elementárnych častíc pohybujúcich sa rýchlosťou svetla, jeho spektrum sa rozdeľuje na 7 žiarení podľa frekvencie a vlnovej dĺžky, patrí sem rádiové, mikrovlnné, infračervené, viditeľné, ultrafialové, röntgenové a gama žiarenie
Elektrón – ľahká častica so záporným nábojom
Evekcia – nepravidelnosť pohybu Mesiaca spôsobený gravitáciou Slnka a iných planét
Excentricita – miera pretiahnutosti elipsy v porovnaní s dokonalou kružnicou

F

Fakula – oblasť zvýšenej teploty a žiarenia vo fotosfére Slnka
Farebný index – rozdiel medzi magnitúdou hviezdy meranej na dvoch rôznych vlnových dĺžkach
Flokula – malý jasný útvar v slnečnej chromosfére, vznikajú nad fakulami
Fotometer – prístroj na meranie jasnosti hviezd a iných objektov
Fotón – elementárna častica, nositeľ svetla
Fotosféra – najnižšia vrstva Slnečnej atmosféry, označovaná ako „povrch“ Slnka

G

Galaxia – sústava hviezd, prachu a plynu, typy galaxií – špirálová, špirálová s priečkou, eliptická, nepravidelná
Geofyzika – veda o fyzikálnych procesoch na povrch Zeme
Geostacionárna dráha – dráha umelej družice na udržanie jej stálej polohy nad jedným miestom na Zemi
Geomagnetická búrka – narušenie magnetického poľa našej planéty slnečným vetrom, destabilizuje iónosféru a ruší komunikáciu so satelitmi, GPS a pod.
Granulácia – jemné zrnenie na povrchu Slnka, zrná majú veľkosť od 700 až 1000 km
Gravitácia – vzájomná príťažlivosť všetkých hmotných častíc, jej zvláštnou vlastnosťou je, že vzrastá s pribúdajúcou hmotnosťou telies
Gnómon – jednoduché slnečné hodiny, kolmá tyč zapichnutá v zemi, ktorej tieň ukazuje polohu Slnka

H

Heliosféra – oblasť obklopujúca Slnko, v ktorej prevláda vplyv slnečnej magnetosféry a slnečného vetra, táto oblasť zasahuje asi do vzdialenosti 100 AU od Slnka
Hertzsprungov-Russelov diagram – grafické znázornenie vzťahu medzi povrchovou teplotou hviezdy a jej svietivosťou
Hmlovina – rozsiahly tmavý alebo svetlý oblak plynu a prachu, rozdeľujeme ich na difúzne, planetárne a ako zvyšky supernov, medzi difúzne hmloviny patria hmloviny reflexné, emisné a tmavé, planetárne hmloviny sú plynné mraky, ktoré sú pozostatkom hviezdy, ktorá odvrhla vonkajšiu časť plynov, zvyšok po supernove sú materiály vymrštené pri explózii
Hohmanová dráha – dráha medziplanetárnej sondy, po ktorej sa musí pohybovať, aby dosiahla minimálnu spotrebu paliva
Hubblová konštanta – určuje rýchlosť zmeny vzďaľovania sa galaxie, narastajúcou vzdialenosťou sa dá určiť aj červený posun pre Zem
Hviezda – plynné teleso svietiace vlastným svetlom vznikajúce z medziplanetárneho plynu a prachu
Hviezdokopy –hviezdy, ktoré vznikli v jednom kolabujúcom oblaku, často ostávajú v zhlukoch kvôli tomu, že sú vzájomne gravitačne viazané, rozdeľujeme ich na hviezdokopy otvorené a guľové

Ch

Chandrasekharova medza – limitná hmotnosť, pri ktorej vývoj hviezdy smeruje k štádiu bieleho trpaslíka, ak má hviezda v konečnom štádiu hmotnosť nižšiu ako 1,44 hmotnosti Slnka stane sa bielym trpaslíkom, ak túto hranicu prekročí stane sa v závislosti od svojej hmotnosti buď čiernou dierou alebo neutrónovou hviezdou
Chiron – najvzdialenejšia planétka v slnečnej sústave, ktorú objavil Charles Kowal a je vzdialená 13,69 Au
Chondrit – kamenný meteorit obsahujúci malé pevné čiastočky – granule, čo sú stuhnuté kvapôčky roztavenej horniny, je to najbežnejší typ meteoritu
Chromosféra – je tenká vrstva atmosféry, v ktorej sa tvoria slnečné erupcie, protuberancie, spikuly a iné úkazy na slnečnom povrchu

I

IAU (International Astronomical Union) – medzinárodná astronomická únia, združenie profesionálnych astronómov z celého sveta so sídlom v Paríži
Iónosféra – najvrchnejšia časť zemskej atmosféry, dobre prepúšťa krátke aj dlhé vlny

J

Jadrová syntéza (termonukleárna reakcia) – zlučovanie jadier atómov s nízkym protónovým číslom za vzniku prvku s vyšším protónovým číslom, vďaka tomuto procesu hviezdy vytvárajú masy energie
Jarný bod – pomyselný bod na oblohe, priesečník nebeského rovníka a ekliptiky, Slnko sa do neho dostane 21. Marca a ten deň nastáva jarná rovnodennosť, poloha tohto bodu je v súhvezdí rýb
Jesenný bod – priesečník ekliptiky a nebeského rovníka, ktorý sa nachádza v panne, v deň, kedy sa Slnko do tohto bodu dostane nastáva jarná rovnodennosť (23. September)

K

Koma – guľovité halo plynov a prachu obklopujúce jadro kométy pri jej približovaní sa k Slnku
Kométa – menšie teleso slnečnej sústavy z ľadu a prachu, ktoré obieha okolo Slnka, keď sa priblíži k Slnku, zahreje sa a vytvorí si komu a chvost, rozdeľujeme ich na krátkoperiodické a dlhoperiodické
Keplerové zákony – zákony o pohybe planét slnečnej sústavy
1.Planéty obiehajú okolo Slnka po eliptických dráhach; Slnko je ich spoločným ohniskom
2.Planéta bližšie ku Slnku obieha rýchlejšie ako planéta ďalej od Slnka
3.Pomer tretích mocnín veľkých polosí eliptických dráh sa rovná pomeru druhých mocnín ich obežných dôb:   
Kopernikova sústava – heliocentrický model slnečnej sústavy, ktorý Kopernik publikoval v roku 1543,táto predstava vesmíru popisuje Slnko ako centrálne teleso a Zem jednu z planét, ktoré toto Slnko obieha
Koróna – najvrchnejšia časť atmosféry Slnka, je to halo plynov zasahujúce do vzdialenosti milióna kilometrov
Kozmická rýchlosť – je rýchlosť potrebná na prekonanie gravitácie nejakého telesa,
1. Kozmická rýchlosť - je rýchlosť potrebná na vystrelenie nejakého telesa na obežnú dráhu planéty, u Zeme je to 7,9 km/s
2. Kozmická rýchlosť – úniková rýchlosť z povrchu planéty, Zem má takúto rýchlosť 11,7 km/s, Mesiac 2,3 km/s, 59,6 km/s a Slnko 617,3 km/s
3. Kozmická rýchlosť – rýchlosť potrebná k úniku zo Slnečnej gravitácie, predstavuje 16,9 km/s
Kozmické žiarenie – vysokoenergetické žiarenie prichádzajúce z rôznych oblastí vesmíru
Kozmogónia – oblasť astronómie zaoberajúca sa vznikom a vývojom jednotlivých typov telies a systémov, z ktorých sa vesmír skladá
Kozmológia – odbor zaoberajúci sa stavbou a vývojom vesmíru ako celku
Kozmonautika (astronautika) – veda venujúca sa letmi do vesmíru
Kulminácia – okamih, keď daný objekt prechádza miestnym poludníkom, inak povedané objekt sa na nachádza najvyššie nad obzorom
Kvazar – objekt podobný hviezde, ktorý vysiela energiu zodpovedajúcu stovkám normálnych galaxií, je to najsilnejší a najvzdialenejší objekt vo vesmíre, žiaľ ich presná podstata ešte nie je známa

L

Laplaceová teória – teória vzniku slnečnej sústavy, ktorý v roku 1796 formuloval Francúzky matematik a fyzik Pierre Laplace
Letný trojuholník – pomyselný orientačný útvar z hviezd Altair, Deneb a Vega v súhvezdiach orla, labute a lýry, je to jedným z najlepších východiskovým bodom pri orientácii na letnej oblohe
Librácia – kolísavé pohyby obiehajúceho telesa
Lom svetla – refrakcia, zmena smeru pri šírení vĺn na rozhraní dvoch prostredí
Lunácia – obdobie medzi za sebou idúcimi novmi Mesiaca

M

Magnetické pole – oblasť, v ktorej sa magnetické látky a nabité častice pohybujú po dráhach určených pôsobením silových účinkov magnetu
Magnetosféra – oblasť v okolí nebeského telesa, ktorej tvar je určený jeho magnetickým poľom, zachytáva slnečný vietor
Magnitúda – hviezdna veľkosť, miera jasnosti hviezd, delí sa na zdanlivú (jasnosť hviezdy z pohľadu zo Zeme) a absolútnu (udáva jasnosť z diaľky 10 parsekov)
Medzihviezdne prostredie – prach a plyn, ktorý tvorí asi 10% hmotnosti našej galaxie
Medziplanetárne prostredie – prach a plazma v priestoroch medzi planétami
Meridián – miestny poludník, pomyslená hlavná vertikálna kružnica na nebeskej sfére prechádzajúca svetovým pólom a zenitom pozorovateľa
Meteor – svetelná stopa viditeľná na nočnej oblohe, vzniká horením meteroidu po vstúpení do Zemskej atmosféry
Meteorický roj – úlomky jadra starej kométy v podobe eliptického prstenca okolo Slnka, v okamihoch, kedy sa Zem priblíži k týmto prstencom pozorujeme na oblohe meteorický roj
Meteorit – pozostatok väčšieho meteroidu, ktorý pri prelete atmosférou nestihol zhorieť a dopadol na Zem
Meteroid – malé teleso v medziplanetárnom priestore
Mezosféra – vrstva zemskej atmosféry siahajúca do výšky asi 80 km nad povrch Zeme
Mliečna cesta – galaxia, v ktorej sa nachádza slnečná sústava, pri pohľade na oblohu z našej zemepisnej šírky sa nám javí ako úzky matný pás, ktorý Grékom pripomínal prúd mlieka, naša Galaxia obsahuje 200 až 300 miliárd hviezd a jej vek sa pohybuje okolo 10 miliárd rokov
Mir – orbitálna stanica, ktorú uviedol na obežnú dráhu Sovietsky zväz 20. Februára roku 1986

N

Nadir – bod priamo pod nohami pozorovateľa
NASA (National Aeronautics and Space Administration) – vládna agentúra vytvorená roku 1958 na koordináciu a vedenie celého kozmického a leteckého výskumu USA
Nebeská sféra – pomyseľná guľa nekonečného polomeru okolo pozorovaného miesta, na ktorú sa premietajú všetky pozorované telesá
Nebeský rovník – projekcia zemského rovníku na nebeskej sfére
Neutrón – elementárna častica tvoriaca jadro atómu, má nulový náboj a hmotnosť nepatrne väčšiu ako protón
Neutrónová hviezda – veľmi horúca a výnimočné hustá hviezda, jadro je zložené prevažne z neutrónov, majú priemer iba okolo 10 až 20 km, preto je aj ich jasnosť malá, rotujúce neutrónové hviezdy sa dajú pozorovať aj ako pulzary
Newtonove zákony pohybu – tri zákony hovoriace o pohybe telesa
1. Teleso sa pohybuje priamočiaro konštantnou rýchlosťou alebo zotrváva v pokoji ak naň nepôsobí žiadna sila
2.Ak na ľahšie teleso a ťažké teleso pôsobí sila rovnakej veľkosti, ľahšie teleso zrýchli vo väčšej miere ako ťažšie teleso
3.Na každú akciu existuje rovnako veľká, ale opačná sila. Napr. ťah rakety vpred je reakciou vytláčania spalín vzad
Nova – premenná hviezda, ktorá zrazu prudko zvýši svoju jasnosť o 7 až 19 magnitúd a po niekoľkých mesiacoch sa vracia do svojej pôvodnej jasnosti
Nutácia – periodické kolísanie cez precesný pohyb zemskej osi, je to následok vplyvu gravitácie Mesiaca a Slnka

O

Oortov oblak – oblak komét, ktorý obklopuje okraj slnečnej sústavy
Oscilujúci vesmír – model vesmíru v kozmológii, podľa ktorého sa vesmír striedavo rozpína a zmršťuje, každý cyklus začína tvz. veľkým treskom a končí veľkým krachom
Otvorený vesmír – model vesmíru, podľa ktorého vesmír nemá hranice a bude sa donekonečna rozpínať

P

Paralaxa – uhol medzi dvoma smermi od pozorovaného telesa do dvoch rozdielnych stanovísk
Parsek – najpoužívanejšia jednotka dĺžka v astronómii, značíme ju ako pc a predstavuje vzdialenosť 3,086.10¹⁶ km (1 pc = 3,26 ly)
Pás totality – miesto na Zemi, kde počas zatmenia Slnka dopadá mesačný tieň
Perihélium – bod na obežnej dráhe planéty, v ktorom sa teleso nachádza najbližšie ku Slnku
Perigeum – bod na obežnej dráhe Mesiaca okolo Zemi, kedy je Mesiac najmenej vzdialený
Perzejdy – najznámejší meteorický roj s radiantom v Perzeovi, dosahuje svoje maximum okolo 12 augusta, kedy je frekvencia 60 meteorov za hodinu
Planckov zákon – popisuje, koľko energie vyžaruje absolútne čierne teleso pri danej teplote vo všetkých vlnových dĺžkach
Planéta – fyzikálne teleso, ktoré nesvieti vlastným svetom ale odráža to od hviezdy, ktorú obieha, planéty v slnečnej sústave rozdeľujeme na terestriálne a joviálne
Planétka (asteroid) – malé teleso slnečnej sústav
Polárna žiara – svetelný úkaz spôsobený slnečným vetrom vyskytujúci sa nad pólmi našej planéty
Popolavý svit – slabá žiara neosvetlenej časti Mesiaca spôsobená rozptylom slnečného vetra v našej atmosfére
Precesia – plynulý stáčavý pohyb rotačnej osi telesa, pôsobením tohto procesu opisuje rotačná os Zeme precesný kužeľ s periódou 26 000 rokov, toto dlhé obdobie nazývame Platónsky rok
Protón – elementárna častica s kladným nábojom tvoriaca jadro atómu
Protuberancia – slučka slnečnej plazmy vystupujúca z povrchu Slnka
Pulzar – veľmi rýchlo rotujúca neutrónová hviezda, ktorá vyžaruje úzky kužeľ svetla, majú silné magnetické pole a možno ich pozorovať vďaka gama a röntgenovým vlnám

R

Radiant – miesto, z ktorého zdanlivo vylietajú meteorické roje
Regolit – vrstva prachu a kameňa pokrývajúca povrch Mesiaca a iných planét
Reliktné žiarenie – mikrovlnné žiarenie, ktoré prechádza celým vesmírom a je to zvyšok žiarenia, ktorý vznikol v okamihoch veľkého tresu
Retrográdna rotácia – spätná rotácia, príkladom je Venuša, ktorá sa okolo svojej osi točí v smere hodinových ručičiek, zatiaľ čo ostatné planéty proti smeru
Rok – čas, za ktorý Zem obehne okolo ne Slnka
Tropický rok je čas medzi dvoma za sebou idúcimi jarnými rovnodennosťami
Anomalistický rok interval medzi prechodmi Zeme perihéliom
Drakonický rok interval medzi dvoma po sebe idúcimi zatmeniami Slnka tým istým uzlom Mesačnej dráhy
Galaktický rok čas, za ktorý Slnko obehne okolo galaktického jadra, 225 – 250 miliónov rokov
Rovnodennosť – okamih, kedy sa Slnko nachádza na priesečníku ekliptiky a nebeského rovníka, rovnodennosť môže nastať jarná a jesenná

S

Saros – perióda medzi opakovaním takmer identických zatmení Slnka (18 rokov a 11 dní)
Seizmológia – odbor študujúci šírenie zvukových vĺn cez vnútorné vrstvy planét a mesiacov
Selenografia – mapovanie Mesiaca
Selenológia – veda zaoberajúca sa štúdium Mesiaca
SETI – program hľadania mimozemskej civilizácie (Search for ExtraTerestial Inteligence), ide o využívanie rádiových signálov vysielaných ku iným objektom mimo slnečnej sústavy
Schwarzschildov polomer – udáva vzdialenosť od stredu čiernej diery, pod ktorou je gravitačné pole tak silné, že z nej neunikne ani svetlo
Singularita – v kozmológii bod v priestore, kde je zakrivenie priestore v podstate nekonečné, jav, ktorý sa nachádza v čiernych dierach
Skleníkový efekt – jav v atmosfére planéty, pri ktorom prichádza viac infračerveného žiarenia smerom k povrchu viac ako vyžaruje von do medziplanetárneho priestoru, skleníkový efekt teda zvyšuje priemernú teplotu planéty a vytvára sa vďaka oxidom uhlíka
Slapy – hmotné teleso svojím gravitačným pôsobením na iné teleso ho deformuje, ak je deformovanom telese atmosféra a na povrchu kvapalina, deformácia bude oveľa väčšia, príkladom je príliv a odliv na Zemi
Slnečná erupcia – masívna explózia v atmosfére Slnka pravdepodobne magnetického pôvodu, je to reakcia na náhly rýchly proces vyžiarenia energie
Slnečná škvrna – chladnejšie a tmavšie miesto na povrchu Slnka so zvýšeným magnetickým poľom, väčšinou sa tvoria v skupinách a ich najvyššia frekvencia je počas slnečného maxima
Slnečný vietor – je prúd nabitých častíc vyprodukovaných Slnkom, ktorý je zložený z vysoko energetických protónov a elektrónov, ktoré po stretnutí s magnetickým poľom Zeme ho vychyľujú a spôsobujú geomagnetické búrky a polárne žiary
Solárna konštanta – miera množstva energie vyžarovanej Slnkom, jej hodnota je 1,36 kW na 1 m²
Spektrálne čiary – čiary objavujúce sa v spektre, po interakcii hmoty a žiarenia
Spektrálne triedy – systém klasifikácie hviezd podľa ich spektra (hlavné spektrálne triedy: O, B, A, F, G, K, M, vedľajšie: Q, R, N, S, W) farba žiarenia je zodpovedná povrchovej teplote, každá trieda je rozdelená do podtried od 0 po 9

Spektrofotometer – laboratórny prístroj na analýzu spektra, ktoré sa zaznamenáva fotograficky, je to spektroskop, pomocou ktorého zmeriame nielen frekvenciu, ale aj intenzitu jednotlivých spektrálnych čiar
Spektroheliograf – prístroj na získavanie fotografií Slnka v určitom spektrálne pásme
Spektrometer – prístroj spojený s ďalekohľadom, určený na získavanie spektra pozorovaného objektu
Slnovrat- okamih, keď Slnko sa nachádza v maximálnom južnom alebo severnom bode, letný slnovrat (21. Jún) je najdlhší deň v roku a zimný (21. December) je najkratší
Spikuly – útvar na povrchu Slnka, cez ktoré vytryskuje plazmu z fotosféry
Stratosféra – oblasť v zemskej atmosfére vo výške 18 – 55 km nad povrchom, vo výške asi 25 km nad povrchom sa nachádza ozónová vrstva, čo je ochranným obalom pred nebezpečnými druhmi žiarenia zo Slnka
Súhvezdie – väčšinou nápadný umelo vytvorený obrazec hviezd, dnes poznáme 88 súhvezdí, na ktoré je od roku 1922 rozdelená celá obloha
Súmrak – postupná zmena jasu na oblohe pri západe a východe Slnka, definuje sa podľa účelu na 3 súmraky: občiansky – je to obdobie kedy po západe Slnka nie sme schopný bez umelého svetla robiť bežné veci, Slnko sa nachádza 6 ° za obzorom, nautický – súmrak vytvorený pre vojenské účely a v minulosti pre lodnú dopravu, 12 ° za obzorom, astronomický – Slnko sa nachádza 18 ° za obzorom a za týchto podmienok začíname vidieť hviezdy voľným okom
Supernova – konečné štádium hmotných hviezd, výbuch hviezdy, pri ktorom sa môže zvýšiť jasnosť o 20 aj viac magnitúd, jej výbuch je asi 1000 krát mohutnejší ako u novy, rozčleňujeme ich do 2 základných typov: supernovy typu I – vznikajú explóziou bieleho trpaslíka, ktorý je zložkou dvojhviezdy a gravitačne priťahuje vodík, vo chvíli, kedy biely trpaslík prekročí 1,44 hmotnosti Slnka, exploduje, supernovy typu II – veľmi hmotné hviezdy, ktoré počas explózie vyžiari toľko energie, koľko za svoj dovtedajší život
Svetelný rok – doba, za ktorú prejde svetlo za jeden rok, predstavuje to 9, 46.10¹⁵ km čo je skoro desať biliónov kilometrov, je to 63 000 krát väčšia vzdialenosť ako má Zem od Slnka, označuje sa ako ly (light year)
Synchrónna rotácia – inak nazývaná aj viazaná, vhodným príkladom je Mesiac, ktorý sa okolo svojej osi otočí za rovnaký čas ako okolo Zeme, vďaka tomu to procesu vidíme vždy len jednu stranu Mesiaca
Synodický mesiac – čas, v priebehu ktorého sa Mesiac dostane z novu do novu alebo zo splnu do splnu

T

Tektonika – deformácia kôry planéty
Terminátor – hranica medzi osvetlenou a neosvetlenou časťou Mesiaca
Trojhviezda – viacnásobná hviezda, pozostávajúca z troch hviezd, dve z nich zvyčajne tvoria tesnp dvojhviezdu a tretia obieha po vonkajšej dráhe
Troposféra – najnižšia vrstva Zemskej atmosféry, siaha do výšky asi 10 – 18 km, predstavuje asi 70 % hmotnosti našej atmosféry, prebieha tu väčšina meteorologických javov, vyskytujú sa tu oblaky stratus, altocumulus a cumulus

U

Uhlová rýchlosť – veličina, ktorá charakterizuje zdanlivú rýchlosť telies po oblohe
Úniková rýchlosť – minimálna rýchlosť telesa, aby opustilo gravitáciu planéty, či iného telesa
Uranienborg – hvezdáreň, ktorú založil Tycho Brahe roku 1576 na ostrove Hven
Uzlová priamka – priesečník obežnej roviny telesa s referenčnou rovinou, pre planéty v slnečnej sústave sa za referenčnú rovinu pokladá ekliptika, pre satelity, ktoré obiehajú Zem je to rovina rovníka
Uzol – jeden z priesečníkov uzlovej priamky so základnou rovinnou dráhou, priesečník, ktorý predchádza dráha z južnej časti do severnej sa nazýva výstupný uzol, naopak je to zostupný uzol

V

Valles Marineris – „údolia Marineru“, rozsiahly systém kaňonov na Marse
van Allenove pásy – vnútorné oblasti zemskej magnetosféry s vysokou koncentráciou elektricky nabitých častíc
Veľobor (hviezdny) – hviezda s obrovskou svietivosťou a priemerom, príkladom je Deneb (Labuť), Rigel (Orión) alebo Betelgeuse (Orión)
Venera – séria 16 sovietskych medziplanetárnych sond, ktoré v rokoch 1691 až 1983 pristáli na Venuši
Vesmír – súhrn astronomických objektov a priestorov medzi nimi vrátane gravitačného a elektromagnetického poľa, ak sú výpočty správne od veľkého tresku ubehlo 15 miliárd rokov
Východ – okamih, kedy sledované teleso vystupuje spoza horizontu a práve pretína obzor, keď pozorujeme objekt zo Zeme, atmosféra vytvorí refrakciu svetla a y východ uvidíme skorej než skutočne nastane

W

Wolfovo číslo – vyjadruje počet slnečných škvŕn a ich skupín, w = k (10g + f)
Wolf-Rayetová hviezda – veľmi horúca hviezda s povrchovou teplotou asi 50 000 K a spektrom obsahujúcim široké emisné čiary ionizovaného hélia, dusíka a uhlíka

Z

Zatmenie – čiastočné alebo úplne zatienenie jedného nebeského telesa iným telesom, väčšinou ide o Zem, Mesiac a Slnko, zatmenie Slnka vzniká, keď Mesiac vstúpi na spojnicu medzi Slnkom a Zemou, pri zatmení Mesiaca, mesačné teleso vstúpi do tieňa Zeme
Zeemanov jav – rozštiepenie spektrálnych čiar vplyvom magnetického poľa
Zenit – pomyselný bod priamo nad hlavou pozorovateľa
Zorné pole – uhlový priemer tej časti oblohy, ktorú vidíme daným astronomickým prístrojom, napr. ďalekohľadom
Zvieratník (zodiak)  - pás na oblohe v dráhe ročného pohybu Slnka po nebeskej sfére, ktorý je rozdelený na 12 častí – znamenia zverokruhu
Zodiakálne svetlo – slabý kužeľ svetla rozprestierajúci sa nad obzorom v podvečer súmraku a skoro ráno, jeho os leží blízko ekliptiky a zdrojom svetla je rozptyl svetla na prachových čiastočkách medziplanetárnej hmoty